Zívanie: Prečo zívame a čo sú najčastejšie príčiny

Nie sme v tom sami – zívajú aj zvieratá

Mýtus, že zívanie je výhradne ľudská činnosť, už dávno neobstojí. Stačí pozorovať domáceho miláčika – psa, mačku, alebo dokonca kone – a rýchlo si uvedomíte, že zívanie je univerzálnym jazykom mnohých cicavcov. Biológovia ho zaznamenali aj u šimpanzov, vtákov či dokonca plazov. Je to teda hlboko zakorenený fyziologický prejav, ktorý s nami zdieľa množstvo živočíšnych druhov.

Čo sa vlastne deje pri zívaní?

Zívnutie zvyčajne sprevádza hlboký nádych, roztvorenie úst a často aj zatvorenie očí. V tele sa aktivujú viaceré svaly, hlavne v oblasti tváre, krku a sánky. Prečo ale telo robí túto zvláštnu kombináciu pohybov?

Vedci prišli s viacerými hypotézami, ktoré by mohli zívanie vysvetliť:

• Ochladzovanie mozgu: Jedna z najnovších teórií tvrdí, že zívanie pomáha regulovať teplotu mozgu. Keď sa prehreje, telo si „zívne“, čím sa do hlavy dostane chladnejší vzduch a krvný obeh sa mierne upraví. Zaujímavé je, že ľudia naozaj častejšie zívajú v teplých miestnostiach alebo pri zvýšenej námahe.
• Dýchanie a okysličenie: Staršia, ale stále populárna teória tvrdí, že pri únave klesá hladina kyslíka v tele a zívnutím sa ho telo snaží doplniť. Zívnutie rozšíri pľúca a prehĺbi dýchanie – podobne ako pri nádychu pri cvičení.
• Prebudenie organizmu: Iné vysvetlenie zívanie považuje za spôsob, ako sa telo snaží „naštartovať“. Počas zívnutia sa rozprúdi krv, aktivujú sa niektoré mozgové centrá a výsledkom je krátke zvýšenie bdelosti.
• Signál únavy alebo sociálna reakcia: Jednoduchá odpoveď môže byť – sme unavení. Ale pozor, niekedy ide aj o neverbálny signál. V skupinách zvierat (a ľudí) môže byť zívanie nákazlivé a slúžiť ako forma synchronizácie – všetci sa pripravujú na spánok alebo zmenu aktivity.

Keď zívame príliš často – je to problém?

Občasné zívanie je úplne normálne. Ak však zívate výrazne častejšie než zvyčajne – napríklad každých pár minút, aj keď nie ste unavení – môže ísť o signál, že niečo nie je v poriadku.

Možné dôvody častého zívania u dospelých:

• chronická únava a vyčerpanie
• nedostatok spánku alebo nekvalitný spánok
• dehydratácia
• psychické vyčerpanie, stres, úzkosť
• niektoré neurologické alebo srdcovo-cievne ochorenia
• vedľajšie účinky liekov

V takých prípadoch by ste nemali zívať len do prázdna, ale zvážiť návštevu lekára, hlavne ak časté zívanie sprevádzajú aj ďalšie príznaky ako závraty, zábudlivosť či slabosť.

Zívanie u detí – kedy spozornieť?

Aj u detí je zívanie bežné, no môže byť znakom únavy alebo nudy. Ak však dieťa zíva neprimerane často, môže ísť o príznak:

• prechádzajúcej infekcie
• zníženej imunity
• porúch spánku
• psychickej nepohody či apatie

V takýchto prípadoch je vhodné konzultovať pediatra, ktorý dokáže rozlíšiť, či ide len o nevinný prejav, alebo je potrebné urobiť ďalšie vyšetrenia.

Prečo je zívanie tak „nákazlivé“?

Stačí, aby ste sa v spoločnosti ľudí zívajúcich začali pozerať okolo seba – a čoskoro zívnete aj vy. Niektorí odborníci tvrdia, že schopnosť „chytiť“ zívanie je spojená s empatiou. Ľudia, ktorí ľahko začnú zívať, keď to robia ostatní, majú podľa výskumov vyššiu citlivosť na sociálne signály. Naopak, ľudia, ktorí vôbec nereagujú, môžu mať nižšiu mieru empatie – no neznamená to automaticky nič patologické.

Zaujímavosťou je, že nákazlivé zívanie bolo pozorované aj u niektorých zvierat – najmä u šimpanzov a psov, ktoré sú sociálne druhy s blízkym vzťahom k človeku.

Zívnutie ako zdravotná pomoc? Prekvapivo áno.

Zívnutie nie je len znakom únavy – môže mať aj praktický význam. Pri zívaní sa otvára Eustachova trubica, ktorá pomáha vyrovnávať tlak v uchu. Preto sa zívanie často odporúča pri zmene nadmorskej výšky (napr. pri lete lietadlom alebo ceste do hôr). Zívnutie tiež rozcvičí tvárové a sánkové svaly, čím prispieva k celkovému uvoľneniu napätia v oblasti hlavy.

Zívnutie nie je prejav neslušnosti, ale múdrosť tela

Nabudúce, keď si v spoločnosti nevedomky zívnete, nemusíte sa hanbiť. Možno vám telo len pripomenulo, že si potrebuje oddýchnuť, nadýchnuť sa alebo trochu schladiť hlavu. A ak niekto zívne pri vašom rozprávaní, neberte to osobne – možno ste len príliš „nákazliví“.